Život Prešova
online
online
Konečným cieľom Ukrajiny je plné členstvo v EÚ, vyhlásil prezident
27.03.2014 Celý región
Kyjev 27. marca (TASR) - Dočasný ukrajinský prezident Oleksadr Turčynov dnes vyhlásil, že cieľom Ukrajiny je členstvo v EÚ.
Na 21. zasadnutí výboru pre parlamentnú spoluprácu Ukrajiny s EÚ, ktoré sa dnes konalo v Kyjeve, Turčynov uviedol, že podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ nie je konečným cieľom: "Je to "začiatok novej spolupráce". "Vytýčili sme si pred sebou cieľ dosiahnuť plné členstvo," zdôraznil Turčynov.
Dodal, že bez ohľadu na situáciu na Kryme, ktorý sa na základe výsledkov sporného referenda a nikým neuznanej medzištátnej zmluvy stal súčasťou Ruskej federácie, "eurointegrácia na Ukrajine pokračuje a jej smerovanie do Európy sa nedá zastaviť".
Upozornil, že práve pokus zosadeného vedenia krajiny o pozastavenie eurointegrácie bol vlani na jeseň impulzom pre mohutné protivládne protesty. "Ľudia vyšli do ulíc (bojovať za svoje) právo zvoliť cestu", ktorou sa ich krajina má uberať, dodal Turčynov.
Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú zmluvu s EÚ, pričom ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.
V decembri sa potom ukrajinské vedenie s Ruskom dohodlo na pôžičke vo výške 15 miliárd dolárov a na znížení cien za plyn o jednu tretinu. Tento krok mnohí pozorovatelia označili za potvrdenie zámeru Ukrajiny orientovať sa na spoluprácu s Ruskom.
Po relatívnom upokojení situácie na prelome rokov sa protivládne demonštrácie obnovili znova v polovici januára po tom, ako parlament kontroverzným spôsobom schválil balík zákonov obmedzujúcich právo občana na protest. Radikálne ladení demonštranti vtedy pristúpili aj k obsadzovaniu vládnych budov, a to nielen v Kyjeve, ale aj v regiónoch, najmä v západnej časti krajiny.
Mohutné protivládne nepokoje sa v Kyjeve obnovili znova 18. februára: dav demonštrantov sa vydal na pochod k parlamentu, aby jeho blokádou podporil požiadavku opozície na návrat krajiny k parlamentno-prezidentskému systému a pozmenenej ústave z roku 2004, ktorá by prezidenta zbavila časti jeho rozsiahlych právomocí v prospech zákonodarnej a výkonnej moci.
Počas pochodu demonštrantov mestom došlo k potýčkam s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi. Potýčky v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým bola na sebaobranu vydaná aj ostrá munícia.
Veľmi výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.
Krátko na to však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk.
Na 21. zasadnutí výboru pre parlamentnú spoluprácu Ukrajiny s EÚ, ktoré sa dnes konalo v Kyjeve, Turčynov uviedol, že podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ nie je konečným cieľom: "Je to "začiatok novej spolupráce". "Vytýčili sme si pred sebou cieľ dosiahnuť plné členstvo," zdôraznil Turčynov.
Dodal, že bez ohľadu na situáciu na Kryme, ktorý sa na základe výsledkov sporného referenda a nikým neuznanej medzištátnej zmluvy stal súčasťou Ruskej federácie, "eurointegrácia na Ukrajine pokračuje a jej smerovanie do Európy sa nedá zastaviť".
Upozornil, že práve pokus zosadeného vedenia krajiny o pozastavenie eurointegrácie bol vlani na jeseň impulzom pre mohutné protivládne protesty. "Ľudia vyšli do ulíc (bojovať za svoje) právo zvoliť cestu", ktorou sa ich krajina má uberať, dodal Turčynov.
Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú zmluvu s EÚ, pričom ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.
V decembri sa potom ukrajinské vedenie s Ruskom dohodlo na pôžičke vo výške 15 miliárd dolárov a na znížení cien za plyn o jednu tretinu. Tento krok mnohí pozorovatelia označili za potvrdenie zámeru Ukrajiny orientovať sa na spoluprácu s Ruskom.
Po relatívnom upokojení situácie na prelome rokov sa protivládne demonštrácie obnovili znova v polovici januára po tom, ako parlament kontroverzným spôsobom schválil balík zákonov obmedzujúcich právo občana na protest. Radikálne ladení demonštranti vtedy pristúpili aj k obsadzovaniu vládnych budov, a to nielen v Kyjeve, ale aj v regiónoch, najmä v západnej časti krajiny.
Mohutné protivládne nepokoje sa v Kyjeve obnovili znova 18. februára: dav demonštrantov sa vydal na pochod k parlamentu, aby jeho blokádou podporil požiadavku opozície na návrat krajiny k parlamentno-prezidentskému systému a pozmenenej ústave z roku 2004, ktorá by prezidenta zbavila časti jeho rozsiahlych právomocí v prospech zákonodarnej a výkonnej moci.
Počas pochodu demonštrantov mestom došlo k potýčkam s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi. Potýčky v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým bola na sebaobranu vydaná aj ostrá munícia.
Veľmi výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.
Krátko na to však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk.
0
www.ZIVOTPO.sk
